Zaujímavosti

Spaľovanie odpadu z domácností

Pri spaľovaní domáceho odpadu môže vznikať viac nebezpečných škodlivín a jedov ako v kvalitnej spaľovni komunálnych odpadov (čím sa spaľovní netreba zastávať). Teploty pri domácom spaľovaní sú nízke a palivo je nedokonale okysličované, tým vzniká nedokonalé spaľovanie. Pri domácom spaľovaní odpadu uniká čpavok, fenoly, kyanidy, dechty... Tieto látky nepríjemne zapáchajú, dráždia horné dýchacie cesty, spôsobujú bolesti hlavy a poruchy nervovej sústavy. Veľmi nebezpečnými látkami spaľovania sú dioxíny. Emisné limity odporúčané EÚ na dioxíny pre spaľovne sa práve pri domácom spaľovaní často prekračujú.
Na spaľovanie v domácnosti určite nepatrí plast, drevotrieska, preglejka, guma, umelé textilné vlákna...Pri spaľovaní plastov sa uvoľňujú do ovzdušia ťažké kovy, ako kadmium a zinok, a zároveň ostávajú v popole. Pri nedokonalom horení plastu vzniká veľa oxidu uhoľnatého. Tento plyn je schopný viazať sa na krvné farbivo – hemoglobín a zabraňuje prenosu kyslíka krvou. Aj únik ftalátov je nebezpečný pre jeho schopnosť hromadiť sa v ľudskom tele. Najnebezpečnejšie je spaľovanie PVC. Pri jeho spaľovaní vzniká kyselina chlorovodíková, ktorá silne dráždi horné dýchacie cesty. Napríklad pri horení inštalačnej trúbky z PVC dĺžky 0,5 m sa môže vyprodukovať dostatok plynného chlorovodíka na to, aby usmrtil dospelého človeka. Ďalej sa z PVC uvoľňuje vinylchlorid, ktorý je veľmi jedovatý a má rakovinotvorné účinky. Spálením 1 kg PVC sa môže vyprodukovať také množstvo karcinogénnych dioxínov, ktoré by stačilo na vyvolanie rakoviny u 50 000 laboratórnych zvierat.
Pri horení drevotriesky a starého nábytku sa uvoľňuje formaldehyd a fenoly. Pri spaľovaní umelých textilných vlákien (silon, nylon) vzniká čpavok. Ten dráždi oči, sliznice dýchacích  ciest a nosa a spôsobuje nevoľnosť a bolesti hlavy.

Zaujímavosti a využitie rastlín

Už oddávna ľudia využívajú rastliny v rôznych oblastiach.

Bavlna sa zbiera vtedy, keď sa tvrdé toboľky bavlníka rozpuknú a ukážu sa chumáče bielej alebo žltkastej bavlny. Plody sa odtŕhajú od rastlín a stroj oddelí vlákna od semien. Chumáčiky bavlny sa potom lisujú do obalov, ktoré putujú do tovární. Tam sa spracúvajú na priadzu, z ktorej sa vyrábajú bavlnené látky.

Ľan Múmie egyptských faraónov spred 4000 rokov boli zabalené v ľanovom plátne. Ľan má prekrásne nežné belasé kvety. Rastliny sa po vytrhnutí z pôdy nejaký čas močia vo vode. Potom sa vysúšajú na slnku a drvia valcom, aby sa oddelila drevnatá časť od zväzkov vlákien. Z nich sa vyrábajú pevné vlákna na ľanové látky (obrusy, plachty).

Konope obsahujú vlákna na výrobu povrazov, rohožiek a hrubých tkanín.

Z palmového lyka sú vlákna na výrobu klobúkov.

Z ázijskej juty sa vyrábajú špagáty, laná a vrecovina.

Sladidlo V staroveku nepoznali cukor. V Európe používali na sladenie jedál med, na juhu aj sušené figy, v Afrike ďatle, v Číne melasu a v Amerike javorový sirup. Dnes je cukor najrozšírenejším sladidlom. V teplejších oblastiach sa získava z cukrovej trstiny, u nás z cukrovej repy.

Papier Často sa tvrdí, že dnes sa ničí veľa stromov. Ako je to možné, keď sa pri výrobe predmetov, strojov a na stavbách používa čoraz menej dreva? Dnes sa z množstva dreva získava celulóza na výrobu papiera. Stránky kníh a časopisov, hárky baliaceho papiera, či kartón na škatule každý deň ,,kradnú“ z našej planéty tisícky stromov. Ako zachrániť stromy a pritom neprísť o papier? Každý kúsok použitého papiera treba odovzdať do zberu a použiť na výrobu nového.

Zemiaky sa do Európy dostali až po objavení Ameriky, kde ich už dávno predtým pestovali v Mexiku a v Peru. Aj rajčiaky sa dostali do Európy z Ameriky po jej objavení.

Starší ľudia niekedy hovorievajú, že zelenina už nemá takú chuť ako kedysi. Kto ,,ukradol“ zelenine chuť? Dnes sa zelenina pestuje tak, aby vyrástla čo najväčšia. Tak sa stáva, že obsahuje priveľa vody, a tým ubúda jej chuť.
Z niektorých rastlín sa získavajú drogy. Biely heroínový prášok sa vyrába z maku, ktorý rastie v krajinách východnej Ázie. Kokaín možno vylúhovať z juhoamerickej rastliny koky. Aj alkohol, čo sa nachádza v hroznovom víne a iných alkoholických nápojoch, je droga.

Výrazy súvisiace z rastlinami Triasť sa ako osika, klátiť sa ako trstina vo vetre, čierny ako eben, bez vetra sa ani lístok nepohne, zdravý ako buk, zlá zelina nevyhynie, mocný ako dub, prísť veci na koreň, nevedieť, kam z konopy, píliť si pod sebou konár, svetská sláva poľná tráva, mať peňazí ako pliev, jablko sváru. Tieto slovné spojenia svedčia o tom, že človek kedysi žil v prostredí, kde sa ustavične  stretával  s rastlinami  a pokladal  ich  za súčasť svojho života.