Záhrada

Je tu jar, ktorá sa tento rok veľmi poponáhľala a už v zimných mesiacoch sa ozýval vtáčí orchester a zvestoval jej príchod. Všetko znovu ožíva a rodí sa nové. V našej obci sa pre väčšinu obyvateľov spája jar s prácou v záhradke.  Dni sa pomaly predlžujú a slnečné lúče hrejú stále viac. Myšlienky mnohých z nás putujú do záhradky. Začíname premýšľať, čo a na ktorom mieste budeme sadiť. Iste sme si všimli, že niektorým plodinám sa na niektorých miestach darilo lepšie, na niektorých menej, dostali  choroby. alebo ich napadli vošky Naši predkovia mali zaužívaný zvyk riadiť sa pri sadení lunárnym kalendárom. Podľa neho vedeli, kedy je najlepšie danú plodinu sadiť, aby bola silná a odolná. Odpozorovali aj to, kde treba sadiť určité rastliny. Niektoré majú rady tieň, iné polotieň a iné slniečko. Pri sadení sa možno riadiť aj alelopatiou (je to veda, ktorá sa zaoberá vzájomným ovplyvňovaním sa rastlín). Niektorí z nás sa nedali ovplyvniť používaním chemikálií a rastliny pestujú prírodným spôsobom. Vedia, že chemické prostriedky síce zahubia škodcov, ale zároveň aj ich predátorov. V záhrade môže vzniknúť nerovnováha medzi živými organizmami. Mnohými prírodnými prostriedkami možno zabrániť rozmnožovaniu škodcov, alebo ich možno odpudiť. Môžeme si pomôcť napr. vysadením nejakej bylinky k hlavnej plodine (napr. tymián, šalvia a mäta odpudzujú mlynáriky) alebo prírodnými postrekmi (napr. cesnakový postrek pôsobí proti plesni na rajčiny a zemiaky). Apríl je vhodným mesiacom na rozmnožovanie drevín. V našich záhradách sú najčastejšie ríbezle, egreše, maliny alebo vinič. Nepotrebné kríčky a byliny môžeme na jar vysadiť popri lese, čím prispejeme k rozmanitejšiemu prírodnému prostrediu. Tak, ako sa na jar prebúdza príroda, prebúdzame sa aj my do nových slnečných a tvorivých dní.

V. Tarrová
 

Niekoľko tipov do záhrady

Spoločníci v záhrade
 

mrkva – sadíme k nej paradajky, hrach, šalát, rozmarín, šalviu, reďkovku, pažítku, pór, cibuľu, reďkev, špenát, mätu, cesnak

petržlen – sadíme k nemu fazuľu, cibuľu, pór, reďkovku, paradajky, špenát, hrach ale nesadíme hlávkový šalát

reďkovka- sadíme k nej hrach, jahody, kaleráb, fazuľu, paradajky, petržlen, cibuľu, špenát, mrkvu, šalát

cibuľa – sadíme k nej cviklu, jahody, paradajky, šalát, kapustovité, pór, zeler, petržlen, reďkovku, mrkvu, uhorky, kôpor

paradajky – sadíme k nim špargľu, mrkvu, zeler, pažítku, cesnak, cibuľu, pór, petržlen, šalát, fazuľu, repu, reďkovku, mätu, špenát, kaleráb

zemiaky – sadíme k nim kríčkovú fazuľu, kaleráb, mätu, špenát, kapustu, kukuricu, baklažány, nechtík, cesnak, chren ale nesadíme k nim uhorky, tekvicu, slnečnicu, paradajky, hrach, repu, zeler

uhorky – sadíme k nim fazuľu, kukuricu, pór, repu, zeler, kôpor, fenikel, cesnak, hlúboviny, šalát, cibuľu, hrach, reďkovku, slnečnicu

vinič – sadíme k nemu hrach, melón, uhorku, cibuľu, jahody, kapustu, repu, reďkovku, fazuľu, ale nesadíme k nemu kukuricu, chren, tekvicu, slnečnicu, zemiaky, zeler, paštrnák, papriku, paradajky

Bzukot včiel

Pre včelárov, ale aj pre ostatných vnímavých ľudí je marec významným mesiacom. Včielky prvý raz vylietajú a opeľujú prvé jarné kvietky. Tento rok sa im podarilo vyletieť skôr. Vo februári bolo počuť ich bzukot aj v rozkvitnutých tujách. Prvou pašou pre včely je tuja,  jelša,  deväťsil, šafrán, narcis, vŕba rakyta, čerešňa vtáčia, ríbezľa. Od množstva včelej paše zavisí aj rozvoj včelstiev. Ak pribúda paše pre včely, včelstvá silnejú. Postupné ubúdanie paše má za následok zastavenie plodovania. Rozvoj včelstiev je podmienený aj stanoviskom. Najvhodnejšie stanoviská sú také, kde sú v správnom pomere zastúpené lesy, lúka, polia, záhrady a sady a kde znáška z jednotlivých druhov rastlín na seba nadväzuje podľa možnosti bez dlhších prestávok. Konečný produkt včely - med, je významný aj pre človeka. Blahodárne pôsobí na psychiku človeka, posilňuje ho pri vyčerpanosti organizmu, lieči celý rad chorôb. Počiatky včelárstva sa odhadujú až do obdobia niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom. Táto činnosť sa zachováva dodnes. Dúfajme, že ľudia budú ochraňovať svoje životné prostredie a zároveň životné prostredie včelám. Je chvályhodné, že v našej obci sa vysádzajú stromy. Aj v našich záhradách by sme mohli sadiť také kvety, plodiny a kríky, ktoré poskytujú včielkam dostatok paše. Sú to napríklad čučoriedka, šalvia, mak, dyne, slnečnica, ďatelina, krasuľka peristá, ruže, kosatce, černucha, georgína, čakanka, divozel, borák lekársky alebo materina dúška. Ďakujeme včielky!

V. Tarrová