- Vianoce... trochu inak

Začnem príbehom zdanlivo nie vianočným. Počas totalitnej vlády v Bulharsku bol aj čas zostreného prenasledovania kresťanov. Po krátkom vyšetrovaní zatvorili baptistického pastora. O niekoľko dní uväznili aj jeho ženu. Doma zostal deväťročný Michal. Po veľkom smútku za rodičmi jeho beznádej prešla do vzbury proti Bohu. "Aké je to náboženstvo, čo mi zobralo mojich najdrahších rodičov?!"

Po dvoch rokoch sa konečne podarilo priateľom ich rodiny vybaviť pre chlapca návštevu matky vo väzení. Väzenská stráž jej dala inštrukcie: "O všetkom sa môžeš s chlapcom rozprávať, len nie o náboženstve!" Keď vstúpili obaja do miestnosti pre návštevy, chvíľu pozorovali jeden druhého. Chlapec bol povyrastený, matka zúbožená. Prvé slová, ktoré matka povedala chlapcovi boli: "Michal, ver Ježišovi!" A boli to aj jej posledné slová. Väzenská stráž ju hneď odvliekla. Chlapec, hoci toho chcel veľa mame povedať, ostal sám bez vypovedania svojich bôľov. Avšak mamina veta sa ho tak silne dotkla, že okamžite pochopil jej najväčšiu starosť, ale i jej najväčšiu oporu a istotu jej života.

Myslím, že Vianoce okrem prívlastkov - sviatky rodiny, blízkosti, citu jeden pre druhého, sviatky detstva.. by mali dostať aj v našich mysliach svoj pôvodný význam. "Michal, ver Ježišovi!" "Človek - nech si ktokoľvek, akýkoľvek, ver Ježišovi!" Pokús sa vydať mu dnes - ("...dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia" - hovorí Písmo) svoj život. Nestačí "len" chodiť do kostola. Je to veľmi dôležité a vzácne, ale musí tam byť hlboko prítomné aj tvoje srdce. Vydať svoj život Bohu znamená volať Boha do svojho života. V modlitbe sa na Neho obrátiť s dôverou a s plnou vážnosťou. Odovzdať Mu každú časť svojho života - telo, zdravie, myseľ, city, vôľu, dušu, celú svoju bytosť. A nielen to, ale aj všetko, čo k nám patrí, svoju kariéru, svoj majetok, svoju rodinu, deti. Ježiš Kristus - Spasiteľ sveta dnes prichádza, aby Ťa spasil. Chce zachrániť a chrániť Teba i Tvojich drahých v prvom rade od hriechov a od všetkého zla, ktoré hriech so sebou nesie (a to sú aj choroby, nepokoje, "nerváky", nedostatok.) a chce Ti dať svoj pokoj.

"Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle". "Slávou Boha je živý človek." Človek dobrej vôle - oslobodený Ježišom Kristom, vykúpený človek je nositeľom prijatého pokoja. Boh má pre nás svoj pokoj - nad každé naše očakávanie. "Pokoj, ktorý ja dávam, nedáva svet." Pokoj, ktorý je ovocím zmŕtvychvstania je možné prijať už na Vianoce. Už v tieto dnešné Vianoce je tu Boh so svojím Synom a čaká aby Ťa mohol obdarovať.

Počujme hlas ďalšej matky - Márie (sú veľmi podobné slovám Michalovej mamy): "Urobte všetko, čo vám povie!" Nielen Mu uverme, ale aj robme všetko čo nám hovorí. Počúvajme ho v Písme, vo svojej duši, v cirkevnom spoločenstve a žime podľa nich. Vianočný pokoj sa stene každodennosťou.

/Eva/