- Vianoce

 

Podľa starorímskeho vzoru, keď oslavy významných udalostí trvali niekoľko dní a začínali sa v podvečer hlavného sviatku na tzv. vigíliu, aj Vianoce trvali oficiálne od 24. do 27. decembra a v tomto rozsahu prešli aj do kresťanského kalendára. Antika mala istý vplyv aj na chápanie neskoršieho charakteru Vianoc. V Ríme od 17. decembra po sedem dní trvali slávnosti na počesť Saturna. V období Saturnálií sa nevykonávali žiadne tresty. Všetci boli slobodní, seberovní, ešte aj otroci. Známi si posielali sviečky ako symbol svetla a radosti. Je zjavné, že medzi Saturnáliami a Vianocami existovali určité analógie. Po celý stredovek v strednej Európe, ale aj v iných krajinách s novým rokom sa stotožňoval 25. december. V Uhorsku bol už v 15. storočí určený Nový rok na 1. január, teda dávno pred rokom 1691, keď ho pápež Inocent XII. stanovil za jednotný termín pre celý kresťanský svet.

Štedrý deň má u nás viacero pomenovaní. Popri uvedenom názve, ktorý je zrejme najstarší, používal sa z časti termín kračún. Podľa niektorých bádateľov vznikol zo slova krátiť a vo forme podstatného mena má vyjadriť skutočnosť, že sa jedná o najkratší deň roka. Pravdepodobne je predpoklad, že označenie vzniklo z latinského Creatio- narodenie. Pri označovaní celého vianočného obdobia sa u nás používajú termíny: VIANOCE, SVIATKY, alebo HODY.

 

Ľudmila Horváthová

In: Horváthová Emília: Rok vo zvykoch nášho ľudu, 1986