SPOLOČENSKÁ RUBRIKA I. ŠTVRŤROK 2006

 

Narodili sa: Tomáš Púchlo    Vitaj medzi nami!

 

Jubilanti: 

50. rokov: Leopold Křenek

60. rokov: Stanislav Géc, Mária Múčková, Karol Godovič, Hedviga Neštráková, Stanislav Belko, Róbert Černuško

70. rokov: Marta Paráková, Oľga Konečná, Zdeněk Borgoš

80.rokov: František Vrbovský,

90. rokov: Rozália Gašparíková      Jubilantom srdečne  blahoželáme!

 

Opustili nás: Katarína Mišovičová, 86. rokov,

Hedviga Čambálová, 81. rokov, Mária Szöllösyová, 79. rokov, Vladimír Klement, 53. rokov      Odpočívajte v pokoji!

                 

Anna Klementová, matrikárka

 

Rubrika receptov

 

Z tradičnej kuchyne...

 

Gerheň

Zošrotovanú oviatu kukuricu  preosejeme. Múku zmiešame s mliekom, vajcom, soľou podľa chuti. Vymiešame kašovitú hmotu, ktorú roztiahneme na olejom alebo masťou vymastený plech. Upečieme. Podľa možnosti túto hmotu môžeme urobiť aj sladkou, pridaním vanilky a cukru. Touto pochúťkou sa ľudia živili v období po prvej svetovej vojne. I keď dnes toto jedlo nemožno zaraďovať medzi labužnícke špeciality, avšak určite je výživné a prináša chuť našej minulosti. Kto chce vyskúšať tento recept, prajem dobrú chuť.

 

(ZLO)ZVYKY NA DEDINÁCH

 

Nejedna obec na Slovensku sa môže pýšiť niekoľko desaťročí pestovanými zvykmi vo svojom okolí. Dediny rozvíjajú folkloristické obyčaje prostredníctvom miestnych ľudových kapiel či tanečných skupín. Svoje kultúrne stánky kultivujú prezentovaním ochotníckych divadiel, tanečných zábav, či plesov. Dokonca sa začínajú prezentovať miestnymi občasníkmi spravodajmi, ktorými sa snažia informovať o kultúrnom, spoločenskom dianí obce. Avšak dediny sú nesporne známe svojimi pohostinstvami, putikami, či barmi. Už v minulosti sa mnohí uvedomelí predstavitelia inteligencie snažili poukázať na nelichotivú situáciu alkoholizmu na dedinách. I dnes tomu nie je inak. Skôr naopak. podporuje holdovanie tohto zlozvyku spôsobujúceho psychické poruchy a nešťastia v rodinách.

Tento zlozvyk sa „pestuje a rozvíja“ i naďalej. Načo je však dôležité poukázať, je spôsob, akým sa neustále podporuje holdovanie tohto zlozvyku spôsobujúceho psychické poruchy a nešťastia v rodinách. Totiž nielen krčmy sa stávajú „spoluvinníkmi“ týchto neduhov, ale i samotní obyvatelia prispievajú k ich neustálemu šíreniu. V duchu zachovávať „dobré zvyky“ slovenského pohostinstva sa podávajú štamperlíky do jednej nohy, do druhej, do každej končatiny ľudského tela (našťastie, a pre niektorých i škoda, že človek má len dve nohy). Najväčším problémom je však podávanie alkoholu pri návštevách, kde sa uplatňuje spôsob „kým nepadne fľaša, nejde sa domov“. Len s ťažkosťou si možno vysvetliť konanie blízkej osoby, ktorá nalieva a „praje“ človeku, o ktorom vie, že má problém s týmto neduhom. Prečo sa teda v takýchto prípadoch hovorí o dobrých zvykoch na Slovensku? Nejde tu totiž o zvyky, ale ZLOZVYKY, ktorými sa nehodno prezentovať, a na ktoré treba neustále poukazovať. Podobné zlozvyky však nevymiznú z dňa na deň. Zostáva ale otázka: „ Kedy opusti našu spoločnosť, keď sa najmä na vidieku „dedia“ z generácie na generáciu a nové potomstvo si takéto „ zvyky“ preberá ako dedičstvo po starej matke či dedovi? Ja nie som hrdá na podobné obyčaje a chcem si svoju návštevu uctievať iným spôsobom. 

    

Zuzana Benkovská