Spomienka na Andreja Čambála - nášho rodáka, kňaza spoločnosti Ježišovej

Dejiny národov, štátov a sveta sa netvoria samé. Ich tvorcami sú ľudia, vynikajúce a mimoriadne osobnosti, ktoré svojimi nevšednými schopnosťami alebo výnimočnými činmi pôsobia na beh života a prinášajú svojmu okoliu, národom, svetu buď osoh, rozvoj, prosperitu, alebo v negatívnom počínaní škodu, nešťastia a tragédie.



Taktiež dejiny a história obcí je písaná ľuďmi, ktorí v období, v ktorom žili, priniesli niečo, čo pomohlo obciam, obyvateľom k pozdvihnutiu duchovnej, kultúrnej, spoločenskej a materiálnej úrovne. Naša obec nemá vo svojej histórii veľa významných osobností, ktoré by v nej zanechali mimoriadne hlbokú stopu. Preto sme priam povinní tieto významné osobnosti, ktoré vzišli z našej obce, si pripomínať. Zvlášť pripomínať a vyzdvihovať ich zásluhy najmä mladej generácii, lebo pokiaľ tak neurobíme, odídu s nami aj oni do zabudnutia a stratia sa v temrave dejín.
Jedným z týchto osobností je páter Andrej Čambál, kňaz Spoločnosti Ježišovej.
V roku 2007 sme si pripomenuli:
140. výročie od jeho narodenia (15.12.1876),
115. výročie od jeho kňazskej vysviacky
100. výročie od obnovenia fary v Abraháme (10.7.1907).

Život a dielo

Narodil sa v Abraháme 15.12.1876. Teológiu vyštudoval v Ostrihome, kde bol vysvätený za kňaza v roku 1892. Stal sa kaplánom v Modre, kde bol súčasne profesorom náboženstva v učiteľskom ústave. V roku 1892 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Pôsobil tam ako rektor jezuitského kolégia, aj ako slovenský kazateľ a zverili mu i slovenskú pastoráciu v Trnave. V rokoch prvej svetovej vojny ho poverili pastoráciou v nemocnici, do ktorej privážali ranených z bojísk. Ako misionár precestoval celé Slovensko.
Po roku 1918 vyučoval na trnavskom arcibiskupskom gymnáziu. V Trnave bol vedúcim činiteľom mariánskej kongregácie.
Okrem tohto rozsiahleho pôsobenia sa venoval aj náboženskej literatúre. Napísal napr. tieto diela:

Dejiny milostivého obrazu Panny Márie
Odhodená perla
Nebo
Moderdorfské pútnické miesto
Duchovné cvičenia pre kňazov
Starý misionár
Sväté misie v obrazoch

Najznámejším a najviac rozšíreným jeho dielom boli Pašiové hry, Umučenie a oslávenie Krista Pána, živé predstavenie. Pašiové hry naštudovali členovia Katolíckej jednoty aj v Abraháme a dlho s nimi vystupovali v Abraháme a okolí. Zomrel 12.4.1934 v Trnave, kde žije v spomienkach už mnohé desaťročia. Toľko v krátkosti o jeho činnosti v miestach pastorácie. Jeho neoceniteľným prínosom pre obyvateľstvo obce Abrahám je zriadenie abrahámskej fary, na čom má podstatnú a neodškriepiteľnú zásluhu.

Andrej Čambál – pre Abrahám
 

Už ako chlapec videl, s akými problémami sa boria abrahámski veriaci, ktorých počet neustále stúpal, a ktorý im robil ťažkosti v plnohodnotnom náboženskom živote. Abrahám bol majcichovskou filiálkou a nakoľko medzi obcami nebola pevná cesta, vysluhovanie svätých omší, sviatostí a vyučovanie náboženstva, hlavne v zimnom období, bolo veľmi problémové. Na zriadenie fary sa však vyžadovala istá majetková základňa. Andrej Čambál prehovoril majetný, bezdetný manželský pár Andreja Horvátha a manželku Mariu, rod. Čambálovú (sestra otca A. Čambála), aby svoj majetok venovali na znovuzriadenie farského úradu. Darovali dom a asi 24 ha pôdy. Darcovia poverili Andreja Čambála administratívnym vybavovaním u cirkevnej vrchnosti. Na základe ním vypracovanej žiadosti a preverenia splnenia požadovaných podmienok cirkevnými úradmi, dňa 10. mája 1907 ostrihomský arcibiskup Klaudius František Vasary zriadenie abrahámskej fary schválil. Tento počin bol zlomovým bodom v histórii obce a všetci nasledujúci správcovia fary sa stali hnacím motorom rozvoja obce vo všetkých oblastiach života, čo dokumentujú nasledujúce roky a desaťročia. Prvým správcom fary sa stal reverend Anton Brázda, ktorý dovtedy pôsobil štyri roky v Abraháme ako majcichovský kaplán. Jeho trvalým pobytom v obci, okrem skvalitnenia duchovného pôsobenia na veriacich, prichádza aj zvýšená starostlivosť o kultúrny a spoločenský život, ako i zvýšenie hmotného zabezpečenia poväčšine chudobou trpiaceho obyvateľstva.




Odkaz a posolstvo A. Čambála

Predsedníctvo v oboch družstvách postupne až do roku 1954 preberali ďalší správcovia fary, ktorí ich stále zveľaďovali v prospech všetkého obyvateľstva. Nasledujúci správca fary Augustín Hujsa hneď po svojom príchode do Abrahámu zakladá v roku 1919 ochotnícke divadlo a 28. augusta 1920 Združenie slovenskej katolíckej mládeže. V rámci týchto spolkov a združení prebúdzal u mládeže, ktorá bola ešte pod vplyvom maďarských škôl, národné povedomie. Organizoval odborné a mravoučné prednášky pre mládež a dospelých. Keďže bol zanieteným včelárom, založil v Abraháme včelársky spolok s veľkou členskou základňou. Pomáhal svojimi radami poľnohospodárom a ovocinárom.
Najväčší prínos pre obec a veriacich počas svojho pôsobenia vo funkcii správcu fary dosiahol dekan Msgr. Dr. Michal Tarek. Výsledky jeho pôsobenia pociťujú a využívajú naši občania už viac ako 70 rokov a budú ich využívať aj ďalšie generácie. Veď diela, ako je prístavba kostola, stavba školy, kultúrneho domu, úprava okolia kostola, nový oltár, nový organ, sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného života. Jeho obrovské výsledky vo vedení Potravného a Úverového družstva, organizovanie duchovného, kultúrneho a spoločenského života bolo cítiť ešte dlhé roky po jeho smrti. Vďační mu boli občania, ktorým umožnil získať stavebné pozemky a cestou Úverového družstva postaviť dom.
Aj nasledujúci správcovia fary zveľaďovali cirkevný majetok, i keď už vzhľadom na štátne zriadenie po druhej svetovej vojne mali obmedzené alebo úplne znemožnené iné zásahy do života a chodu obce.
Z vyššie uvedeného  je zrejmé, že kňaz Andrej Čambál svojím nespochybniteľným podielom na zriadení fary v Abraháme pozitívne ovplyvnil ďalšie smerovanie obce k duchovnému bohatstvu a kultúrnemu, spoločenskému a materiálnemu rozvoju. V prvej polovici 20. storočia nemáme žiadne rukolapné dôkazy o budovateľskej alebo investičnej činnosti zo strany obce. Všetko podstatné, čo sa postavilo, ustanovilo, založilo a zorganizovalo, bolo v podstatnej miere dielom správcov fary.
Preto naša úcta a vďaka z príležitosti týchto významných výročí smeruje k výnimočnej osobnosti kňaza pátra Andreja Čambála a obetavých správcov fary, ktorí pokračovali v jeho šľapajach a bohato znásobili jeho vklad.
Nezabúdajme na osobnosti, ktoré nám svojou obetavosťou vybudovali cestu k dnešným podmienkam, v ktorých žijeme, a ktoré sú neporovnateľne lepšie ako v časoch, keď nám ich pripravovali.

Úprimne ďakujeme za vytvorené dielo.

Našu obec navštívila  čestná občianka Abrahámu Eva Fono Galandová. Stretnutie s pozvanými hosťami sa uskutočnilo 28.12.2007  v kultúrnom dome. Vo svojom príhovore E.F. Galandová pripomenula tragické udalosti z konca druhej svetovej vojny, ktoré sa vtedy pre malú Evu a jej rodinu našťastie skončili dobre zásluhou nezištnej pomoci rodiny Rovenských. Vyslovila vďaku aj ostatným Abrahámčanom za pomoc pri ich záchrane. Toto milé stretnutie zanechalo vo všetkých prítomných dobrý pocit z toho, že i v zlých časoch sa prevažná väčšina ľudí zachová ľudsky, tak ako sa vtedy zachovala aj rodina Rovenských na konci druhej sv. vojny, za čo im patrí náš obdiv a poďakovanie.

M. Vrbovský