Zabudnutá rieka

 

Pokojne tečú vody riečky Dudváh cez abrahámsky chotár. Sú také pokojné, že sme až skoro zabudli na jej prítomnosť v našom chotári. Táto riečka akosi upadla mimo záujmu našich obyvateľov. Veď len si spomeňte, kedy ste naposledy boli na brehoch tejto rieky. A ešte žijú najstarší pamätníci,  ktorí si pamätajú, že sa v Dudváhu dalo nielen kúpať, ale voda bola taká čistá, že sa bez obáv i napili. Rýb, rakov vodného vtáctva a zveri tu bolo veľa. O nejakom znečisťovaní nebolo ani reči. Horšie časy nastali cez repnú kampaň trnavského cukrovaru, no najmä niekedy od roku 1962, kedy do prítoku Dudváhu v obci Boleráz začali vypúšťať odpadové vody z podniku Škrobárne. Najmä tento odpad a odpad z Trnavy ukončil nielen kúpanie „na roh hája“ ale najmä život na dlhých 35 rokov. Znečistenie vody bolo také veľké, že rieka ostala nielen úplne bez života, ale i bez vodného rastlinstva. Návšteva brehov tejto riečky bola od toho času mimo záujmu i preto, že to bola vlastne páchnuca stoka Trnavy. Jej čierne páchnuce vody tiekli cez náš chotár ako taký výkričník a memento ľudskej bezohľadnosti voči prírode, voči vode. Až výstavba čistiarne odpadových vôd v Zelenči ,zmeny v škrobárni Boleráz  a zastavenie prevádzky cukrovaru znamenalo definitívne ukončenie bezohľadného znečisťovania Dudváhu. Čistota vody sa natoľko zlepšila, že asi päť až sedem rokov je život v Dudváhu takmer úplne obnovený. Sú tam všetky pôvodné druhy rýb  a nájdu sa i korytnačky. Je zastúpený kapor, lieň, pleskáč, mieň, karas, šťuka, rôzne druhy beličiek, čík. Zdalo by sa teda, že je všetko v poriadku. No nie je tomu tak. Sú to najmä občasné úhyny rýb a to najmä koncom augusta a začiatkom septembra. Je to pravdepodobne spôsobené vypustením otrávenej vody z niektorého trnavského podniku, možno zo samotnej čističky. Posledná takáto otrava, po ktorej vyhynula celá obsádka rýb v rieke sa stala  začiatkom septembra tohto roku. Najviac mňa na tom ale zaráža skutočnosť, že sa to stalo bez najmenšieho povšimnutia zodpovedných, bez povšimnutia rybárskej verejnosti i rybárskych funkcionárov i nášho rybárskeho spolku  Sládkovičovo. Táto ekologická katastrofa, preto nebola ani vyšetrená a dá sa očakávať, keď že to vinníkovi prešlo beztrestne, že sa bude v budúcnosti opakovať. Ja som sa o tom dozvedel až dva týždne po  havárii, čo je na vyšetrovanie neskoro. Do budúcna je potrebné, aby bol úhyn rýb okamžite nahlásený polícii, alebo rybárskej organizácii, prípadne na obecný úrad. Včasné nahlásenie dáva predpoklad, že vinník bude odhalený a potrestaný. Niečo z minulosti riečky. Koryto riečky sa stáročia, možno celé tisícročia tiahlo naším chotárom bez väčších zásahov človeka.   Vytvárali sa množstvá meandrov, slepých ramien, dokonca riečka mala na našom území súčasne viacero korýt. V jarných, ale i letných mesiacoch sa z riečky stal veľký tok a zaplavoval veľké územia najmä nižšie položených území. Tak sa veľmi často, ba dokonca pravidelne zaplavovali Jarče, Hrúščov, Trstie, Nadseg, ale i Varadiel. I z týchto dôvodov bola naša obec situovaná do regulácií Dudváhu výhradne na vyššie položených lokalitách. Výstavba ulice Husárka a Družstevná bola možná až po reguláciách. Regulácie Dudváhu sa začali na našom území niekedy okolo roku 1895. Na mape z roku 1892 sú tieto regulácie ešte len naplánované.  Reguláciou toku sa od vody odrezali všetky korytá a to aj tie, na ktorých boli vodné mlyny.  Preto ako súčasť regulácií zároveň bola vybudovaná okolo roku 1900  na toku i abrahámska stávnica vody, ktorou sa  zvyšovala hladina vody natoľko, aby mohla tiecť po pôvodnom koryte cez Hrúščov,  kde sa rozdeľovala na dva  smery. A to na  Kobrtkov mlyn s malou vodnou nádržou ako zásobárňou vody pre mlyn pri abrahámskom lese. Z mlyna tiekla voda povedľa vtedy strážneho domu hájnika, neskoršie dom rodiny Stachových a spájala sa s vodami s druhého abrahámskeho mlyna Knotkových, cez ktorý tiekli   vody najprv riečky Ronavy neskôr po vysychaní tejto riečky a prepojený  to už boli vody s Gidry.   Druhý smer spomínaného rozdvojenia v Hrúščove bol smerom na bývalé Esterháziovské kaštiele. Najprv napájali  asi jedno hektárový rybníček v miestnom lese s ostrovčekom a odtiaľ do ďalšej menšej zdrže, ktorá zdvíhala hladinu vody podľa potreby pre kúpalisko pre miestne panstvo. Koryto pokračovalo oblúkom neďaleko domu rodiny Moravčíkových a vtekalo do  spojených vôd oboch mlynov. Po asi pol kilometri vtekali vody do pôvodného toku Dudváhu.   Zbytky stávnice na Dudváhu, viac či menej zachované prívodné kanále, rybník, ale najmä kúpalisko sú zachované dodnes a mohli by byť do budúcna  ukážkou kladného prístupu našich predkov k prírode a vode. Byť ukážkou  ich schopností zvládnuť  technicky  zložité vodné stavby a to už  viac ako pred sto rokmi. Je veľká škoda pre súčasníkov, že sa zlými rozhodnutiami v minulosti nezachovali vo funkčnom stave do dnešných dní. Ako skončili tieto vodné diela v našom chotári? Stávnica na Dudváhu stojí dodnes v relatívne dobrom stave, prívodné kanále z Dudváhu cez  Hrúščov boli v sedemdesiatych rokoch zrovnané zo zemou a stromy povedľa nich vyrúbané až na  dva,  ktoré sa podarilo zachrániť miestnym poľovníkom a prežívajú osamote dodnes. Zdrž pri Kobrtkovom mlyne bola zasypaná rôznym odpadom z našej obce po zániku mlyna, jazierko s ostrovčekom zarástlo náletovými drevinami, zdrž pre kúpalisko je v rozvalinách a kúpalisko s jaskynkou rozrušujú korene okolitých stromov. Vodné kanále sú v lese suché bez vody, stromy i pre nedostatok vody vyschýňajú.  Kanále  postupne za desaťročia bez vody zarastajú stromami, niektoré úseky dokonca nezodpovedne zasypali i pracovníci lesov zeminou po výruboch a následnej planácii k výsadbe, niektoré i v súčasnosti nelegálne  zasýpajú i naši obyvatelia. Zložitá a viacúčelová sieť umelých vodných kanálov, ktorá je  raritou na širokom okolí nám mizne  z roka na rok do nenávratna. Svitne  niekedy nádej ? 

 

M. Vrbovský, starosta

KOMPOST V ZÁHRADKE

Bioodpad tvorí 30 – 45% z celkového množstva odpadu. Tento odpad sa dá využiť skompostovaním. Kompost môže byť použitý ako hnojivo do pôdy v záhradke.

Skompostovať sa dajú všetky netoxické organické materiály. Nekompostujeme čerstvo chemicky ošetrené plodiny, dovozové ovocie(citrusy, banány…) a potraviny živočíšneho pôvodu. Zvyšky varených jedál sa môžu dávať v malých množstvách a zmiešavajú sa so suchým a savým materiálom, pretože môžu prilákať zvieratá a podliehajú skazeniu, zapáchajú. Kompost zakladáme tak, aby mal kontakt so zemou a pôdnymi organizmami ( dážďovky, roztoče, mikroorganizmy ). Najvhodnejšie umiestnenie je polotieň. Kompostujeme dvoma spôsobmi: 1. v kope
( hrobli ) 2.   v zásobníkoch. Je vhodné zostaviť debnu z dreva, ktorá sa dá rozoberať a napustíme ju prirodzeným ochranným materiálom napr. ľanovým olejom. V bočných stenách necháme medzery, aby mohol prúdiť vzduch. Počas výroby kompostu by mal byť uprostred zapichnutý hrubý kôl. Keď sa debna naplní, kôl vyberieme a diera bude slúžiť na ventiláciu.

Dno vysypeme hrubším materiálom ( posekané drevo, konáre ), pridávaný bioodpad zmiešavame tak, že mäkké, šťavnaté a zelené látky miešame s tvrdými, suchými a savými. Napríklad trávu, záhradný odpad  a piliny, lístie, slamu. Jednotlivé vrstvy posypávame tenkou vrstvou hliny, kontrolujeme vlhkosť kompostu. Občas zmes prehadzujeme, aby sme zabezpečili prísun kyslíku. Urýchli sa tak zrenie kompostu. Ďaľšou metódou na urýchlenie zretia je pridanie žihľavy do kompostu alebo umiestnenie kompostu pod bazu. Vyššiu výživnosť kompostu dostaneme ak pridáme zelené rastlinky a struky z hrachu, viky, horčice… Tieto sa dajú použiť aj samostatne ako zelené hnojivo, ktoré je rovnocenné s maštaľným hnojom. Približne po  6 – 12  mesiacoch je kompost vyzretý.

Dážďovkový kompost ( Vermikompost ) je spôsob kompostovania, pri ktorom potrebujeme iba malý priestor- debnička, zásobník na terase, balkóne, v pivnici. Je to kompostovanie pomocou dážďoviek. Dážďovky premieňajú organickú hmotu na kompost. Používa sa dážďovka hnojná alebo druhy Eisenia andrei, Lumbricus rubellus, ktoré sa dajú zakúpiť od chovateľov napr. cez záhradkárske časopisy. Môžu byť označené názvom kalifornské dážďovky. Kompostovaním získame hnojivo pre svoju záhradu, kvety, ušetríme peniaze za nákup hnojív, pomôžeme životnému prostrediu.

( bližšie informácie o komposte a Vermikomposte v redakcii AN )

- vh -