Spoločenské organizácie

Zo života Miestneho odboru Matice slovenskej

V miestnom odbore Matice slovenskej pulzuje aktívny život počas celého roka. Výbor MO MS organizuje pre svojich členov akcie a podujatia, na ktorých sa zúčastňujú aj ostatní občania obce.

Podujatia v 2. polroku 2006

29.7. – zájazd k hrobu a do múzea Ľudovíta Štúra v Modre pri príležitosti vyhlásenia roka Ľudovíta Štúra. Cestou sa uskutočnila návšteva hradu Červený Kameň.

5.8. – účasť členov na dožinkových slávnostiach vo Veľkých Úľanoch na pozvanie MO MS Veľké Úľany.

1.9. – spoluorganizovanie Vatry ústavy v športovom areáli.

27.10. – brigáda na čistení cintorínskych priestoroch pre sviatkom zosnulých.

9.12. – mikulášske posedenie členov MO MS spojené s kultúrnym programom.

MO MS začína už tradične činnosť v nastávajúcom roku tradičným matičným plesom. V tomto roku sa uskutočnil dňa 13. januára s tradičnou hudobnou skupinou Trend z Hlohovca. Bohatú tombolu zabezpečili najmä členovia MO MS, OcÚ Abrahám, POD Abrahám a niektorí drobnú podnikatelia, za čo im aj touto cesto ďakujeme. Na plese sa zúčastnilo 110 osôb, čo sa nám javí na kapacitu Kultúrneho domu v Abraháme veľa, a preto pre budúci ples, ktorý sa uskutoční 9. januára 2008, sa počet účastníkov zníži na 100. Nálada na plese bola vynikajúca, čo pozitívne ohodnotili aj účastníci plesu. Výročné Valné zhromaždenie sa uskutočnilo 10.2.2007 za účasti riaditeľa Domu Matice slovenskej v Galante dr. Ivana Lipovského a delegácie matičiarov z Veľkých Úľan. V hodnotiacej správe o činnosti sa konštatovalo, že  činnosť MO bola roku 2006 bohatá a všetky prijaté úlohy na rok 2006 boli splnené. Dr. Lipovský vo svojom príhovore vysoko

Záujmové združenia
 
35. výročie vzniku Poľovníckeho združenie Dudváh so sídlom v Abraháme



Z histórie poľovníctva

Poľovníctvo má v našej obci písomne doloženú tradíciu od 18. storočia, keď sa v abrahámskom revíri konala cisárska poľovačka. Zúčastnilo sa na nej viac ako tisíc lovcov a honcov a aj úlovok stál za to – tisíce zajacov, bažantov, jarabíc, ale aj dropov (túzov). Abrahámsky revír sa vyznačoval typickou prírodnou scenériou nížiny s mnohými porastmi, hájom, potokmi a suchými ramenami, ale aj mokraďami a tonami. Toto všetko vytváralo ideálne podmienky pre všetky druhy drobnej zveri (zajac, králik, bažant, jarabica), ešte v 70. rokoch minulého storočia bolo možné stretnúť rodinu dropa veľkého. Vždy sa tu darilo aj srnčej zveri  a nie je zriedkavosťou vidieť stáda s niekoľkými desiatkami zvierat. Poľovníci, ale aj starší občania spomínajú na poľovačky spred niekoľkých desiatok rokov, keď sa v každom kole ulovili stovky zajacov, či bažantov, keď sa chytali do sietí bažanty a nebolo zriedkavosťou, že záľaha bažantov pozhadzovala siete. Ako honci sme bežali k sieťam a držali sme plné vaky, pokiaľ dobehli poľovníci, ktorí bažanty zo sietí vyberali. Pri odchyte zajacov bola situácia rovnaká. Odchytené zvieratá sa vyvážali do zahraničia (najčastejšie Taliansko a Francúzsko), kde priemyselné vplyvy zdecimovali pôvodné stavy zajacov a bažantov. Mysleli sme si, že u nás sa to nikdy nemôže stať. Opak sa postupne stával skutočnosťou. Najskôr vymizli dropy, postupne ubudli, až sa stratili jarabice, ktoré si pre chemizáciu veľkých lánov nenachádzali dostatok potravy, potom zmizol králik divý a v súčasnosti sa všeobecný úbytok týka aj zajaca poľného a bažanta.

Situácia dnes

Situácia sa začala dramaticky meniť najmä s nástupom kolektivizácie a nových technológii veľkoplošného poľnohospodárstva. Pestovanie monokultúr na niekoľkých stovkách hektárov, silná chemizácia a nasadenie výkonnej modernej techniky do žatvy a zberu úrody, nočné kosenie ďateliny pri vysokej rýchlosti, zúrodňovanie miest, kde mala zver vždy pokoj a úkryt – toto všetko a ďalšie faktory sa negatívne premietli do stavov zveri a samozrejme do náplne práce poľovníckeho združenia. Postupne sa mení poslanie poľovníkov z lovcov na ochranárov, čo sa premietlo aj do oficiálneho názvu poľovníckeho a ochranárskeho zväzu. Aj poľovníci nášho poľovníckeho združenia stále častejšie budujú krmelce, násypce a soľníky, pripravujú krmivo a pravidelne celú zimu vynášajú seno, kukuricu a zrno do revíru. Vybudovalo sa viac ako 50 napájadiel, vysadilo sa viac ako 1200 stromov najmä tam, kde ešte pred niekoľkými rokmi rástli stromy ako prirodzená súčasť prírody. Každý poľovník už odpracoval niekoľko stoviek hodín pri týchto prácach. Len málokto vie, že poľovníctvo to nie sú len poľovačky – je to sústavná celoročná ochrana poľovnej zveri, nočné stráženie revíru a aktívna ochrana životného prostredia a prírody. Pre nás všetkých je veľmi zarmucujúce, že v revíri stále nachádzame roztrhané srny, v nastražených okách uhynuté zajace, či bažanty. Osvetou – ale aj aktívnou ochranárskou prácou zverostrážcov – sa poľovníci snažia chrániť zver pred pytliakmi, ale aj túlajúcimi sa psami. Veríme, že pomocou všetkých, ktorým záleží na ochrane prírody, sa zbavíme aj týchto nežiaducich javov.

Zlúčenie poľovníckych združení do PZ Dudváh

Je len samozrejmé, že takýto stav ovplyvnil aj pôsobenie susediacich poľovníckych združení v okolitých obciach. Dramatickú situáciu možno riešiť len spoločným úsilím. Všetky tri okolité združenia spája riečka Dudváh, ktorá preteká od Hoste cez Abrahám až do Malej Mače. Dudváh sa v posledných rokoch po vybudovaní čističky vôd zmenil zo zapáchajúcej stoky opäť na živý potok s rybami a vodnými živočíchmi. Preto sme radi, že PZ Dudváh nesie jeho meno, lebo nejde len o symboliku „spojenia“, ale aj zvrátenie nežiaduceho trendu ubúdania poľovnej zveri a obnovenie pôvodných druhov a voľakedajšieho stavu zveri. Sídlo PZ Dudváh zostalo v Abraháme na pozemku združenia v miestnom Háji, kde je vybudovaný celý areál s poľovníckou chatou, odchovňou, senníkmi a ďalšími zariadeniami pre skladovanie krmiva. Pre Abrahám, celé okolie i poľovnícke združenie je veľká škoda, že sa v Háji nezachoval poľovnícky zámok Esterházyovcov. Krásny zámok, v ktorom boli bohaté zbierky poľovníckych trofejí z celého sveta by určite patril aj dnes k významným turistickým atrakciám pre domácich i zahraničných turistov. Dodnes sú v chate fotografie, ktoré pripomínajú pôvodný kaštieľ, zachovali sa aj niektoré trofeje, ktoré môžeme sporadicky obdivovať na výstavách. V poľovníckej chate sa začínajú i končia všetky akcie, brigády i poľovačky. Tak aj pri bilancovaní výsledkov minulého roka predseda PZ Dudváh Milan Banáš a poľovný hospodár Milan Královič poďakovali dlhoročným a aktívnym členom PZ Dudváh za vykonanú prácu. Všetci ocenení dostali Pamätný list k 35. výročiu vzniku PZ Dudváh (zoznam podľa abecedy: predseda M. Banáš, Ľ. Grosman, T. Kenyeres, K. Kopáčik, M. Kopáčik, st., V. Kopáčik, hospodár M. Královič, S. Kraľovič, Ľ. Krivosudský, J. Novanský, P. Novanský, A. Štefunko,  E. Toman, I. Toman). Poľovníci si pripomenuli aj ďalšie osobnosti PZ, ktoré sa v minulosti zaslúžili o rozvoj poľovníctva (zoznam podľa abecedy: Bernadič, Dunda, Kopáčik, Královič, Lovecký, Manek, Novanský, Šipka, či Toman). Málokto vie, že trofeje ulovenej srnčej zveri (M. Královič), ale aj líšok (V. Kopáčik) sú evidované v poľovníckych encyklopédiách Slovenska na popredných miestach a uvádzajú sa ako príklad úspechov poľovníctva na Slovensku.        

                                                                                                                                                                             

M. Bernadič                                                                                          (Pokračovanie v budúcom čísle)