vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti (Ján 12,13), preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum, t.j. nedeľa paliem. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie. V Getsemanskej záhrade rastú tisícročné olivy. Neďaleko je jaskyňa, v ktorej zajali Pána Ježiša, aj Kostol nanebovzatia Panny Márie, Chrám národov a skala, na ktorej sa modlil Pán Ježiš, kde sa krvou potil.

vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti (Ján 12,13), preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum, t.j. nedeľa paliem. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie. Pohľad na Jeruzalem z Olivovej hory. Pod opevnením mesta je údolie Cedronu. Napravo od tohto miesta je kaplnka Dominus flevit, kde Ježiš zaplakal nad osudom Jeruzalema. Naľavo na kopci je miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil na nebesia. Toto miesto je posvätné pre kresťanov, ale aj pre moslimov.

Zelený štvrtok

Pomenovaný je pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Pán Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Tu stojí aj Chrám národov, ktorý kryje skaly, na ktorých sa Ježiš modlil a krvou potil. Skala je ohraničená symbolickou tŕňovou korunou. Položiť ruku na túto skalu je naozaj silný duchovný zážitok. Hlavným dôvodom svätenia tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom. V Getsemanskej záhrade rastú tisícročné olivy. Neďaleko je jaskyňa, v ktorej zajali Pána Ježiša, aj Kostol nanebovzatia Panny Márie, Chrám národov a skala, na ktorej sa modlil Pán Ježiš, kde sa krvou potil.

Veľký piatok

Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelíci ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria. Pontský Pilát síce vinu na Ježišovi nenašiel, umyl si ruky, ale aj tak ho vydal na smrť ukrižovaním. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú nepokryté, kríže zahalené. Nepoužívajú sa zvony (sú uviazané), ale sa používajú rôzne klepačky a rapkáče. Traduje sa, že Ježiš zomrel na kríži o tretej hodine popoludní. Na omši sa čítajú a spievajú pašie, je prísny pôst. Miesto ukrižovania Pána Ježiša je najvznešenejším miestom. Golgotu kryje Chrám Božieho hrobu. Dnes sa na Golgotu vystupuje po schodoch z hlavného chrámu. Boží hrob je nižšie, asi 100 metrov  v tom istom chráme.

Biela sobota

Ježiš bol pochovaný do hrobu. V sobotu sa po západe slnka konajú pobožnosti, ktoré sa končia radosťou z Pánovho vzkriesenia. Zvony sa rozozvučia až pri vzkriesení, keď kňaz zaspieva radostné „Pán Ježiš Kristus zmŕtvych vstal!“ Miesto, na ktorom ležal mŕtvy Ježiš Kristus, je zakryté mramorovou doskou. K Božiemu hrobu sa každý pútnik môže dostať na niekoľko minút. 

Veľkonočná nedeľa

V období veľkonočných sviatkov nastáva výrazná zmena v prírode. Jar definitívne víťazí nad zimou, symbolicky si pripomíname víťazný zápas života so smrťou. Na jar asi pred 2000 rokmi sa na Veľkú noc odohral aj iný zápas, pre nás oveľa významnejší. Ježiš Kristus prekonal smrť a vstal k novému životu. Neostal v hrobe, Boh ho vzkriesil. Po jeho smrti ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s ním hovorili, dotýkali sa ho, jedli s ním. Ježiš Kristus opäť dokázal, že je Boží Syn. “Pán sa rozhodol, že z lásky k nám sám pôjde našou cestou“ (sv. Augustín). Ježišovo vzkriesenie dáva jedinečnú nádej na večný život každému, kto v Neho uverí. Nádej na život, voči ktorému je smrť už navždy bezmocná. “Veru, veru hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (Ev. Jána 5,24) “Ja som vzkriesesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“. (Ev. Jána 11,25). Komplex chrámov Božieho hrobu. Via dolorosa sa vinie cez mesto, jednotlivé zastavenia sú súčasťou obrovského trhoviska, kde sú stále tisíce ľudí. Posledné zastavenia sú už pod kupolami chrámu, ktorý patrí všetkým kresťanským cirkvám.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok je šibačka. Ide o ľudové zvyky – oblievanie vodou, pletenie korbáčov a šibanie, maľovanie kraslíc, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok, návštevy v rodinách. Veľko-nočné sviatky majú u nás takú silnú tradíciu a vnútornú hodnotu, že sa slávili aj v období socializmu, ktorý všemožne potláčal ich náboženský charakter, ale nikdy sa mu to nepodarilo.                 

Text a foto MHB

 

 

 

Veľkonočné pranostiky

Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc.

Ak je zelený štvrtok biely, tak bude teplé leto.

Ak prší na Veľký piatok, úroda na poli bude dobrá.

Vietor, ktorý fúka od Veľkej noci do Ducha, nestratí sa počas celého leta.

Pekná a jasná Veľká noc znamená hojnú úrodu.

Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude suché leto a málo krmiva pre dobytok.

Zaujímavosti

Tento rok je najskorší termín Veľkej noci, aký väčšina z nás zažije počas svojho života. Ak  poznáte niekoho 95-ročného, tak ten zažije takú skorú Veľkú noc už druhý raz. Ďalší raz bude Veľkonočná nedeľa 23. marca až roku 2160  a potom až roku 2228, čo sa nikto z nás nedožije. Posledný raz bola Veľká noc v tomto termíne ešte pred prvou svetovou vojnou – roku 1913.

Pozvánka na oslavy 1. mája v Abraháme
 

Obecný úrad Abrahám a kultúrna komisia pri OZ pre Vás pripravujú na prvomájové sviatky nasledovné akcie:

30. apríla 2008 od 16⁰⁰ hod.

1.ročník Abrahámskej kolieskovej rallye na trati privítame deti od  tých najmenších na odrážadlách, trojkolkách a kolobežkách po korčuliarov na kolieskových korčuliach. Trasa bude určená, po jej absolvovaní čaká na účastníkov sladká odmena. Hudba pred kultúrnym domom, bohaté občerstvenie,

POZOR- pripravujeme kotol kapustnice.

1.máj 2008

Zdobenie a stavanie mája pri speve FS Jatelinka

Rybárske preteky žiakov

Štartovné 20,-Sk

Prezentácia od 7⁰⁰ hod.

Pretek 8⁰⁰ hod. do 12⁰⁰ hod.

Na víťazov čakajú pekné ceny.

Pripravené je občerstvenie pre súťažiacich aj divákov.

 

Tešíme sa na Vašu účasť!