Čo nebolo v monografii...

S veľkým záujmom som si prečítal monografiu o Abraháme. Je to naozaj vynikajúci počin autorov a zostavovateľov vytvoriť dielo, ktoré bude navždy vypovedať o živote v našej obci. Aj ja som v knihe hľadal zachytené osudy mojich prarodičov, rodičov a ostatných blízkych, ktorí žili v Abraháme. Bol som prekvapený, keď som v knihe nenašiel zmienku o mojom otcovi Jozefovi Bernadičovi, ktorý pôsobil na tunajšej škole ako učiteľ od roku 1940 do roku 1951 (potom ako riaditeľ školy v Hoste do roku 1977). V knihe je uverejnená fotografia, kde je môj otec s ostatnými učiteľmi. Teda o tom, že tu pôsobil, niet pochýb, nakoniec dodnes naňho ako na učiteľa spomínajú jeho žiaci. Rád by som preto uviedol veci na pravú mieru. Otec skončil Učiteľský ústav v Bratislave roku 1939, teda v pohnutom čase nástupu II. svetovej vojny. Začiatkom školského roka 1939/40 sa zúčastnil na konkurze na voľné učiteľské miesto v Abraháme. Komisia, ktorej predsedal Mons. M. Tarek, vybrala spomedzi 3 záujemcov za učiteľa môjho otca, ktorý ako 25-ročný aj nastúpil na svoje prvé učiteľské miesto v Abraháme. V čase vojny však musel narukovať. Po vyhlásení Slovenského národného povstania spolu s celou trnavskou posádkou odišiel do povstania. Po potlačení povstania bol v zajateckom tábore v Nitre. Preto začal učiť až po skončení vojny. Predpokladám, že v búrlivých časoch vojny sa iba pozabudlo na presnú evidenciu v školskej knihe, z ktorej sa zoznam učiteľov prepisoval do monografie. Som rád, že to môžem takto napraviť.               

Marián Bernadič

Historický kalendár

Roku 2007 uplynie:

225 rokov od výstavby súčasného abrahámskeho kostola. Roku 1782 bol vtedajší kostol taký schátralý, že doňho zatekalo a múry sa rozpadávali. Abrahámski farníci s finančným príspevkom  grófa Karola Esterházyho postavili terajší kostol v neskorobarokovom slohu.

190 rokov od prechodu obce Abrahám zo Šintavského panstva do čeklískeho (Bernolákovského) panstva. Roku 1817 po smrti Františka Esterházyho bolo šintavké panstvo rozdelené Karolovým synom a čeklíske panstvo vrátane obce Abrahám pripadlo synovi Jozefovi.

140 rokov od narodenia abrahámskeho rodáka, kňaza  SJ Andreja Čambála. Kňaz Andrej Čambál sa narodil 15.12.1867, vysvätený bol v Ostrihome roku 1892, odkedy uplynulo 115 rokov. Bol misionár, učiteľ, spisovateľ, vedúci činiteľ mariánskej kongregácie. Najznámejším jeho dielom, ktoré ho preslávilo, boli Pašiové hry.

100 rokov od zriadenia abrahámskej farnosti. Dňa 10.5.1907 zriadil abrahámsku farnosť oddelením od majcichovskej farnosti ostrihomský arcibiskup Klaudius František Vaszáry. Majetkovú základinu 24 ha pôdy a budovu na fare, čo bolo podmienkou na zriadenie farnosti, darovali bezdetní manželia Andrej a Mária Horváthovci. Požiadali kňaza Andreja Čambála, aby vybavil písomné náležitosti potrebné na vydanie súhlasu na zriadenie farnosti. Ako hodnoverné osoby vystupovali veriaci Jozef Belko, Florian Kollár, Jozef Čambál a kňaz Andrej Čambál. Po splnení všetkých podmienok bol vydaný súhlas na zriadenie farnosti. Prvým správcom obnovenej farnosti sa stal majcichovský kaplán, reverend Anton Brázda, ktorý predtým chodil do Abrahámu vysluhovať sviatosti.