Knižnica trochu inak

 

Zo spomienok na vznik Spolku slovenských knihovníkov

 

V tomto roku sme si pripomenuli 60. výročie vzniku knihovníckej spoločnosti. Odborný seminár a slávnostné podujatie sa uskutočnilo 4.12.2006 v Aule Dionýza Ilkoviča v budove Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Mala som tú česť, že som sa mohla tohoto podujatia zúčastniť a spolu s hosťami zo zahraničia (Holandsko, Česko, Chorvátsko) zaspomínať na začiatky a pokračovanie činnosti spolku. Prvému národnému Zväzu slovenských knihovníkov, ktorý vznikol 12.2.1946 predchádzal Spolek československých knihovníku a jejich přátel v roku 1920. Prvým predsedom ZSK sa stal doc. Dr. Anton Baník. V roku 1955 vznikla Slovenská knižničná rada, ktorá riešila problémy slovenského knihovníctva. I. Zjazd slovenských knihovníkov sa konal v roku 1968, ktorý podnietil nové založenie zväzu pod názvom: Zväz slovenských knihovníkov, bibliografov a informačných pracovníkov. Úlohou zväzu bolo rozvíjať odbornú, kultúrnu a záujmovú činnosť v oblasti knihovníctva, bibliografie a vedecko- technických informácií. O rok neskôr bol za predsedu zvolený Dr. Jozef Boldiš ( riaditeľ ÚK SAV ). Od roku 1970 začali odborné sekcie (knihovnícka, bibliografická, informatická) organizovať odborné podujatia. V roku 1973 na valnom zhromaždení sa stal predsedom Dr. Vít Rak. Najvýznamnejším podujatím v histórii slovenského i československého knihovníctva bol 44. kongres IFLA v roku 1978. V roku 1986 sa začalo s prípravou založenia Klubu seniorov ZKI, ktorý existuje až do súčasnosti a v spolupráci s bibliografickou sekciou Spolok slovenských knihovníkov pre nich organizuje stretnutia vždy v inom regióne. A prečo toto spomínanie ? Pri osobných stretnutiach s knihovníkmi z celého Slovenska a niektorými bývalými kolegami vždy niečo môžem uplatniť i v našej malej knižnici.

 

Túto informáciu som poskytla i kvôli tomu, aby som priblížila mladej generácii, že i knihovníctvo a informácie sú zaujímavá oblasť a oplatí sa jej venovať.

 

Prírastky za IV. štvrťrok 2006

 

Moja prvá knižka: Čísla

Moja prvá knižka: Zvieratá

Moja prvá knižka: Čím budem

Svetové rekordy

Nechajte maličkých prísť ku mne

Passuth László : Lombardský zámek

Davydov Linovsij : Nezvaný hosť

Longellow, Heney : Pieseň o Hiawathovi

Bazin Hérvé: Zelený chrám, Moderná severská dráma

Knihovníčka ďakuje pani Viere Rovenskej a Silvii Ohmanovej za darovanie knižničných jednotiek.                          

–knihovníčka–

Rubrika zdravie

VEGETARIÁNSTVO

Prečo sa človek rozhodne stať sa vegetariánom? Môže mať na to dva dôvody. Jedným z dôvodov je zdravotná stránka, podľa niektorých odborníkov je vegetariánska strava zdravšia. Druhým dôvodom je presvedčenie, že život zvieraťa je tiež dôležitý alebo si lásku predstavujú ako cit ku všetkému živému. Človek, ktorému záleží na zdravej vegetariánskej strave sa snaží konzumovať nevyprážané jedlá, uprednostňuje úpravu na pare alebo varenie. Občasné vypraženie si dovolí len na olivovom alebo sezamovom oleji, ktoré sa ani pri vyššej teplote rýchlo neprepália. Nekonzumuje príliš slané jedlá a potraviny s obsahom cukru. Na solenie používa morskú soľ a na osladenie med, javorový sirup, ryžový slad, melasu, príp. hnedý cukor. Jeho stravu tvoria najmä obilniny, strukoviny /aj naklíčené/, ovocie, zelenina, morské riasy, orechy a iné semená. Niektorí odborníci tvrdia, že strava má byť z určitej časti surová, pretože veľa výživných látok, enzýmov atď. sa varením a inou úpravou znehodnotia. Podľa českej doktorky Judity Holfhanzovej 60% surovej stravy za deň telo regeneruje, menej ako 60% telo degeneruje. Odborníci nezastávajúci vegetariánstvo tvrdia, že vegetariáni zväčša trpia nedostatkom vitamínu B 12 a nedostatkom železa. Otázkou je , či aj bylinožravé zvieratá ako slon alebo kôň netrpia nedostatkom vitamínov. Vitamín B 12 sa nachádza na povrchu koreňovej zeleniny, vitamín D napríklad v slnečnici a prijímame ho zo slnka, vápnika je najviac v maku, sezame a v mandliach, železo v bobulovom ovocí, špenáte, listovej zelenine a v menšom množstve sa tieto látky nachádzajú aj v iných surovinách. Telo vegetariána ľahšie tieto látky využíva a preto sa niekedy hodnoty v jeho tele nemusia zhodovať s hodnotami v tabuľkách pre bežne sa stravujúcich ľudí. Mäsožravé zvieratá majú krátky tráviaci trakt, bylinožravé zvieratá dlhý tráviaci trakt. Ľudský tráviaci trakt je dlhý a najviac podobný opiciam. Opice sú zaradené do skupiny plodožravcov. Mäso môže v našom dlhom trakte zahnívať a spôsobovať rôzne problémy, ktoré sa ani nezdajú byť súvisiace s tráviacim traktom. Mlieko pijú mláďatká od svojich mamičiek a iba u ľudí sa vyskytuje pitie mlieka v staršom veku, aj v dospelosti a to od iného živočíšneho druhu. Dr. Igor Bukovský uznávajúci  vegetariánstvo aj sám sa tak stravujúci je známy nielen na Slovensku ale aj vo svete. Na Slovensku aj vo svete sa rozširujú informácie aj o iných typoch stravovania, napr. strava podľa krvných skupín –napr. krvná skupina 0 je mäsožravec, krvná skupina A je vegeterián… ďalšie známe typy stravy sú makrobiotika, delená strava, vitariánstvo, vegánstvo…Na trhu je veľa rôznej literatúry o výžive. Je na každom človeku, čo si vyberie a možno ani nie je potrebné sa striktne pridržovať určitej výživy. Je možnosť stravovať sa intuitívne. Na zdravie však samotná strava nestačí. Rovnako dôležitú úlohu hrá psychika a pohyb. To všetko má byť v rovnováhe. Všetky fyzické a psychické návyky začínajú v detstve.

Pripravila Viktória Tarrová