- Kde je dúm holubí

Mnohí z nás si veľmi dobre pamätajú, že za našich detských čias skoro v každom abrahámskom dvore trónil na vysokom stĺpe drevený domček s malými otvormi okolo. Bol to klasický holubník. Dnes takýto holubník vidíme vo dvore Pavla Bacigála, Milana Kollára u Bartušových. Holuby už takýmto spôsobom málokto chová. A tí, čo ich chovajú sa špecializujú prevažne na špeciálne plemená a majú chov ako koníčka. Takéhoto koníčka má i pán Gabriel Banáš, ktorý ho úplne pohltil, pretože má výstavných holubov, ktorí mu priniesli celonárodnú slávu. Jeho holuby sú šampióni slovenskej republiky, ktorí toto ocenenie získali 6- krát a 5 ocenení získali z Českej republiky. Pán Gabriel Banáš sa chovu holubov venuje skoro celý svoj život s malými prestávkami. Prvých holubov dostal ako 10- ročný. Boli to tzv. hrvoláky a páviky. Po nich choval holuby poštové. V roku 1984, keď sa znovu vrátil do Abrahámu založil si chov holubov a to: nemeckých výstavných holubov. Štandard týchto holubov sa za 10 rokov úplne zmenil. V roku 1988 vstúpil do klubu nemeckých výstavných holubárov Československa. Po rozdelení republiky členovia obidvoch republík zostali v spojení a naďalej a spolupracujú. Klub má spolu 84 členov. Z toho na Slovensku sú iba 4. každý chovateľ holubov musí byť organizovaní aj v Slovenskom zväze chovateľov i napriek tomu, že je organizovaní aj v klube určitého plemena holubov. Klub nemeckých výstavných holubov je najvyšší orgán, ktorý vydáva ročne spravodaj organizuje prednášky a raz do roka výstavy. Tohto roku v novembri mala byť veľká stredoeurópska výstava v Nitre. No kvôli vtáčej chrípke sa výstava nekonala. Škoda. Možno zase nejaký holub z chovu pána Banáša prišiel o víťazstvo. Pán Banáš chová holuby iba na účely výstavné. Je to záľuba náročná nielen na čas, ale aj na financie. Holuby sa vystavujú raz ročne. Trénovať s nimi začína od polovice augusta v tréningovej klietke. Holub musí reagovať na paličku a tak formovať svoj postoj. V klietke je zo začiatku iba hodinu a postupne sa dĺžka pobytu v klietke zvyšuje až na celý deň. Telo výstavného holub je presne rozpočítané. Rozpočítané na krk, nohy chvost. Jeho vodorovný postoj sa musí zmestiť do opísanej kružnice. Od roku 1987 má všetky záznamy o holuboch svojho chovu. Vždy na výstave si všíma, aké má holub prednosti a aké zápory. Chovné holuby nemôžu byť z jedného páru, lebo by nastala degenerácia. Chovný ,materiál si dováža z Nemecka, kde je najkvalitnejšie plemeno. A ako a čím sa holuby kŕmia? Po sezóne sa im dáva menej bielkovín. Cez zimu iba pšenicu a jačmeň. Z jari sa pridá trochu kukurice. Keď sa odchovajú mláďatá, dá sa hodne hrachu, slnečnice, repky, žita a ovsa. Sú aj prípady, kedy chovateľ musí mať na zreteli i kŕmenie mláďat a to vtedy, keď holubí pá nie je schopný sa postarať o svoje potomstvo. Holuby sa taktiež musia liečiť a prikrmovať vitamínmi. Kvôli holubiemu moru sa musia dva krát do roka preočkovať. Preliečenie nesmie chovateľ zanedbať, pretože by prišiel o chov. V Banášovom dvore si vo svornosti žijú chovné výstavné holuby spolu s kobylou Fany, dvoma psami, mačkami a morkami. A rodina im prepáči i to, že im nezišli drahé holandské tulipány, na ktorých si holuby veľmi pochutili. Chovanie holubov nie je ziskové, je to iba krásna záľuba, ktorá prináša potešenie nielen samotnému chovateľovi, ale aj celej jeho rodine.

S Gabrielom Banášom sa zhovárala Ľudmila Horváthová.