Duchovná rubrika

Veľká noc

Náš život sa obohacuje nielen vďaka novým podnetom, ale aj vďaka opakujúcim sa udalostiam, ku ktorým patria aj sviatky. Vedieť sa zastaviť a prežiť spoločnú radosť zo slávenia je jedným zo vzácnych fenoménov ľudského života. K najvzácnejším sviatkom patrí slávenie Veľkej noci. Hoci sa v bežnom živote pomaly vytráca tajomstvo a zmysel tohto sviatku, kresťania ho považujú za ústredný sviatok svojich slávení. Jeho hodnota je v pripomínaní si dobrovoľnej smrti Ježiša Krista, Božieho syna, za hriechy celého sveta a jeho slávne zmŕtvychvstanie. Ustráchaní apoštoli, ktorí sa skryli, aby nepochodili ako Ježiš, najprv prijali správu o jeho zmŕtvychvstaní nedôverčivo, neskôr sa však sami presvedčili, že Ježiš žije. Nevedeli, čo si počať s tou radosťou, preto sa modlili a Pán ich vyučoval Duchom svätým. Mali správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní a jeho význame pre svet a človeka hlásať ďalej. Kto uverí a prijme Ježiša do svojho srdca, bude s ním žiť už na tejto zemi. Čo však znamená prijať veľkonočnú správu? Čo znamená prežívať znova a znova Veľkú noc? Nie je to ťažká teória, filozofia, ideológia? Určite nie! Veď odkaz Veľkej noci je vpísaný do srdca každého človeka. Je to túžba po večnom živote... Ľudia sa snažia byť tu aj po smrti vo svojich deťoch, v diele, ktoré vykonali pre dobro spoločenstva, chcú zanechať nejakú myšlienku, či dobro. Rovnako je do nás vpísaná túžba po šťastí. Šťastie je vlastne pokoj a radosť z naplneného života. Týka sa to mladých aj starých. Hoci svoj život napĺňame všeličím, spokojní sme len vtedy, ak ho napĺňame láskou. Každá láska, ktorá sleduje dobro

blížneho, nie je ďaleko od Boha. Boh je ukrytý v každej skutočnej láske. Ježiš Kristus prijal plán svojho otca a v čase židovskej Veľkej noci ponúkol svoj život za spásu ľudí. Bola to spomienka na noc, keď si jeho národ pripomínal zázračné vyslobodenie z egyptského zajatia. Aj my sme pred príchodom Ježiša, pred jeho smrťou a zmŕtvychvstaním boli v zajatí – v zajatí hriechu a smrti. Ježiš nás svojou smrťou vykúpil a vyslobodil z nášho „Egypta“. Nemusíme už byť otrokmi zla, nenávisti, vášní, beznádeje, nudy... Chceš mi pomôcť vykročiť z Egypta do Zasľúbenej zeme, ktorá sa môže začať už na tejto zemi, lebo hovoríš: „Kráľovstvo Božie je medzi vami“. Odklon od hriechu je otvorenie sa láske. Žiť v Božej láske znamená žiť v láske ľudskej. Pomáhať, odpúšťať, obetovať sa... Po Veľkej noci sa ešte jasnejšie stotožňuješ s našimi životmi, keď zanechávaš svoj testament: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“, ako aj „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali“.

Veľká Noc to je aj tradícia. Je krásne, keď zachovávame zvyky našich našich predkov – šibačku, oblievačku, riekanky... Neuspokojme sa však iba s nimi. Prenikajme cez Božie slovo do podstaty Veľkej noci. Naplňme si ňou svoj život. Rozumejme zvykom aj tradícii, ale rozumejme najmä nášmu životu. Bez lásky, ktorá nemá plnosť v Bohu, je náš život povrchný, ťažký a často aj prázdny. Otvorme sa láske, Bohu, človeku, ktorý je vedľa nás, a naplníme odkaz Veľkej noci!
                                                                                
Eva

  

Kultúra

Nitra naša slávna mať

Nitra, milá Nitra, slávna mať Slovenska,

národa nášho rodná to kolíska.

srdcu vernému blízka.

 

Keď Slovák zrie tú majestátnu slávu,

v úcte a pokore jej vzdá hold,

a skloní hlavu.

 

Hlas sa mu spevom rodným Slovenským

zachveje, a do jej lona vloží

svoje nádeje.