D U C H O V N Á    R U B R I K A

 

Text poskytla: EVA

 

V auguste uplynú 3 roky od úmrtia správcu abrahámskej farnosti vdp. Juraja Čermáka, a môžeme si ho pripomenúť prostredníctvom jeho myšlienok vyjadrených i v nasledujúcom texte, ktorým sa prihováral abrahámskym deťom pre ľahšie pochopenie Desatora božích prikázaní.  
 

Pyšné  víno

Vinohradník mal vo svojej pivnici velikánsky sud. Bol zavretý desiatimi pevnými obručami a vo svojom vnútri uchovával vynikajúce víno. Vinohradník veľmi dbal, aby malo víno stálu teplotu a vôbec sa staral o svoje víno veľmi svedomito. Z tohto vína každému neponúkol, iba najvzácnejším zákazníkom. Vinohradník si na svojom víne veľmi zakladal. Keď vstúpil so svojimi hosťami do pivnice, zoširoka rozprával o svojom kvalitnom víne. Tu sa stalo, že víno si začalo túto chválu a uznanie veľmi uvedomovať a brať do hlavy a deň za dňom rástla jeho pýcha. Dokonca sa mu prestala páčiť pivnica, vraj je veľmi tmavá a tesná. Chcelo sa ukázať vonku, na svetle, chcelo sa pochváliť svojou farbou, vôňou a najväčšiu vinu zato, že to nemôže urobiť, kládlo na vrub sudu. Vraj sud je taký pevný a silný. Sud, ktorý počul tieto sťažnosti sa ponáhľal, aby sa ospravedlnil. Horlivo vysvetľoval, že by sa celkom jednoducho rozpadol, iba že ho pevne zvierajú železné obruče. „To by bolo ale pekné, aby som sa ich nezbavilo“ – zvolalo víno. „Veď ja mám tiež silu!“ A víno začalo kvasiť, rozťahovať sa, mohutnelo. Čoskoro sa naozaj ukázala sila vína: pod veľkým tlakom kvasenia praskla jedna obruč. Víno jasalo, jeho domýšľavosť stúpala a jeho vôľa zbaviť sa všetkých obručí dosahovala vrchol. A tak sa víno stále rozpínalo a mohutnelo. Jedna obruč praskala za druhou, až sa uvoľnila aj posledná. Dúžky suda sa okamžite rozpadli a milé víno s veľkou silou sa rozlialo na podlahu. Podlaha v pivnici však bola iba z ubitej hliny, a preto netrvalo dlho, víno sa zmiešalo s prachom a so zemou a vytvorilo odporné, neužitočné blato. Keď prišiel majiteľ pivnice prekvapene pre seba zavrčal: „Kým bolo víno v sude  a bolo držané pevnými obručami, bola radosť sa na neho pozrieť a z neho sa napiť. Bolo krásne, chutné a užitočné, ale teraz je už na nič.“ Kývol rukou a dal blato vyhádzať z pivnice.

Tento príbeh  stačí, aby deti pochopili dôležitosť Desatora v živote človeka.

 

Čo nebolo v monografii...

 

huškat psa- duriť ho

frajmok- brat alebo sestra z druhého rodu

frajcimerka- chyžná

kišasonka- slečinka

velebný pán- pán farár

mikádo- nielen hra ale aj účes

páterky- ruženec

fertucha- zástera

prípecek- miesto medzi sporákom a stenou susediace s komínom do pece

lineár- pravítko

šúlat sa- smiať sa

poldegraf- fotografia

mitúška- nedorozumenie

bóbový snop- niekto veľmi naobliekaný

drdlavý- hundravý

tovarichár- nádenník

hoferské- úzke roličky

raubír- drancovač

hastrman- vodník

špangla- sponka do vlasov

korbela- zápecná posteľ

kostrbál- kus čohosi neforemného

koščúrik- chudý muž (chlapec)

kačička- nasúvacia sponka do vlasov

nec- sieťka na vlasy

drobeždžinka- drobné dieťa

žažula- nadávka

cingrlátko- visiaca lesklá malá ozdoba

pokrovec- koberec alebo deka

tepich- koberec

ríškaša- ryža

filagória- altánok

trabérka- malá okenná záclona

jéjda, jéjdanečko- čudovanie sa

opáčit- prísť, pozrieť

nachamlat- veľa nabrať

núrat- sliediť

snorit- sliediť

znuchávat- zhľadávať niečo

potutme- tajne

šubrlajda- neporiadnica

šíprný- šípový ker

cohajda- veľká dievčina

hepa- dievka

špíglo- zrkadlo

trajfús- trojnožka

džugana- slabá robotnica

čuridlo- malé čierne dieťa

haratana- rozmarné žena

 

Výrazy poskytla: Emília Hitková